71. rokov od násilnej deportácie

28.02.1945 bolo z dediny odvedených 37 mužov a 5 žien cez Poľsko na Ural. Kým, možno, v okolí sa prežívalo nadšenie a oslava z oslobodenia slávnou Červenou armádou, v našej obci hneď vo februári boli ľudia deportovaní NKVD do táborov a lágrov na Ural. Hlboko sa skláňame pred nespočetným zástupom tých, ktorí tu trpeli a boli poslaní na smrť.

Hrozné sú obete vojny, ešte hroznejšie sú nezmyslené obete povojnové. V najsurovejších klimatických podmienkach, stvorených akoby len pre trestancov. Mnohí tam našli svoje „Requiem", tam mnohí dokonali kalváriu svojho mladého života...

Príchod sovietskych vojakov mal znamenať koniec fašizmu, vojny a koniec utrpenia. Ľudia sa tešili na pokoj, mier a život podľa svojich predstáv. Aké bolo ich prekvapenie, keď sa na jeseň 1944 v obci objavili prví vojaci Červenej armády. Červená armáda priniesla nielen oslobodenie od fašizmu, ale aj totalitné praktiky komunizmu. Pod jej ochranou vznikali Ľudové milície, vyzbrojené zbraňami od Rusov. Tie boli tiež nápomocné NKVD a dokonca ju sprevádzali pri zatýkaní svojich spoluobčanov.Jednu totalitu vystriedala druhá. Začalo ďalšie násilné zatýkanie, výsluchy s psychickým a fyzickým týraním. Nasledovalo odsúdenie alebo obyčajné odvlečenia, bez udania dôvodu, na dlhoročné väznenie v pracovných táboroch, ktoré boli rozosiate po celom Sovietskom zväze.V komunistických táboroch bol v plnej nahote viditeľný skutočný program komunizmu. Program, ktorý ľudskú bytosť degradoval na výkonný biologický mechanizmus bez ľudskej tváre, dôstojnosti, jedinečnosti a práva na vlastný život.

Bez udania dôvodu, bez súdu, bez rozsudku. Rodiny zostali bez svojich detí , ale aj živiteľov. Každý, ktorý prežil peklo pracovných táborov, či už sa vrátil po mesiaci alebo po 15 rokoch, bol predmetom pozornosti a perzekúcie domáce ŠtB a spolu s rodinou bol dlhé roky neplnoprávnym občanom vlastného štátu.

Gulag, skratka z ruského „Glavnoe upravlenie lagerej“, slovensky Hlavná správa nápravno- pracovných táborov , slúžil ako otrocký pracovný tábor pre široké spektrum nie len pre „nepohodlných“, ale často aj pre neodôvodnene väznených osôb.

Dnes medzi žijú poslední traja účastníci tohto deportu na Ural. Žijú! Žijú vo vysokom veku, vo vernosti a oddanosti Bohu i Cirkvi. Nech Dobrý Boh, napĺňa živých svojím požehnaním a zomrelým dá večnú slávu.