Keď sa rozžiari štvrtá sviečka na adventnom venci...

Vstupujeme do zaverečných dní Adventu, v predvianočnom čase, kedy sa Boh dotýka nášho srdca.

Vianoce sú predo dvermi.  

Už zostáva len zabaliť darčeky do hodvábneho papiera, urobiť posledné nákupy. Darčekom dávame sami seba. V tom je krása a veľkosť darčeka. Hodnota daru nie je v peniazoch, ale je v láske, s ktorou ho dávame. Dať zo seba a seba. Ježiš dary nepotrebuje, ani Vianoce, je to znamenie a tiež čas pre nás, aby sme sa nadýchli a zakúsili Boha ako dar. Tak ako sa Boh stáva najväčším darom pre nás, nech sme si aj my vzájomne darom.  Každý by sa mal snažiť darovať dobrú náladu, pohodu a  vľúdnosť. To je snáď najväčší dar celej rodine.

Ešte máme pár dní na to, aby sme pripravili vo svojom srdci dôstojný príbytok pre Lásku, ktorá sa narodí na tento svet. Nenechajme si ukradnúť pokoj, lásku, radosť a šťastie, ktoré nám ponúka novonarodené betlehemské Dieťa pominuteľnými radosťami tohto sveta. Využime dni, ktoré sú pred nami nielen na bežné pozemské práce a starosti, ktoré súvisia s príchodom Vianoc, ale využime tieto dni aj na "upratanie " našej duše, aby sa mohol v nás Ježiš narodiť a premeniť naše srdce na nebo.