Mementom nad našou minulosťou! Pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne a tým, ktorí boli násilne odvlečení do ruských gulagov

Pietne miesto, ktoré nám má priniesť postoj mementa nad našou minulosťou, ktorá preniká až do súčasnosti. Je veľa situácií, na ktoré sa nesmie zabúdať. I keby to mnohým vyhovovalo...

Pri tomto pamätníku si uvedomujeme obrovskú krivdu spáchanú na nevinných ľuďoch, ktorí museli ísť a nesmeli sa vrátiť. Prežívali krivdu, pretože neboli zločinci - boli Nemci. Necítili potrebu návratu majetkov, len satisfakciu za to, že boli neprávom odsunutí. Pri tomto pamätníku si uvedomujeme status neprávna, ktoré tu bolo spáchané.

Osudy obyvateľov obce v 2O. storočí boli mimoriadne bolestivé, najmä v období vysídľovania a násilného odsunu etnických Nemcov. Veľmi ťažko sa museli naši predkovia prebíjať životom. Dnešná obec je vybudovaná a nechýbajú jej žiadne výdobytky modernej civilizácie. Kto z mladých si dnes spomenie na to, aký ťažký život mali naši predkovia? Keďže boli nemeckej národnosti, na každého Nemca bola uvalená kolektívna vina bez ohľadu na to, či sa niečím previnil alebo nie.

Od vojnových čias uplynulo už viac ako sedemdesiat rokov. Už žije iba málo pamätníkov, ktorí majú blízko k osemdesiatke. Dnes sa už neboja otvorene hovoriť o hrozných časoch, ktoré prežili. Svoje príbehy rozprávajú so slzami v očiach a s bolesťou v srdci. A viackrát aj so zaťatými zubami. Napriek tomu si prajú, aby sa aj táto časť histórie obce a ich osudov zachovala pre budúce generácie. Sú si vedomí smutnej skutočnosti, že ak sa oni pominú, mladá generácia stratí svedkov...

Každé meno na pamätníku skrýva príbeh chmeľnického občana s nemeckou národnosťou, ktorý musel opustiť svoju rodnú obec. Tí šťastnejší sa vrátili. Tým menej šťastným, to nebolo dopriate... nikdy viac svoju obec neuvideli...svojich blízkych tu na tejto Zemi nestretli...

Myšlienka zrealizovať pamätník sa zrodila už počas demontáže pôvodnej kaplnky Jána Nepomuckého v roku 2004, ktorú nahradila nová, ktorá bola požehnaná 15. septembra 2005. Kameň z pôvodnej kaplnky, ktorá bola postavená v roku 1776, sa odložil. Na portáli je rok 1908. Ona bola práve posledným momentom, keď sa vysídlení alebo násilne odvlečení lúčili so svojou rodnou obcou a so všetkým, čo im bolo blízke... domov, rodina, priatelia... Pri pamätníku je zvon, ktorý niekedy zvolával ľudí na sv. omšu. Pri výmene zvonov vo zvonici kostola sv. Ondreja bol nahradený novým.

3.júna 2018 generálny vikár vdp. Anton Tyrol vysvätil pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne a násilne odvlečeným do ruských gulagov. Vdp. Tomáš Gondkovský uviedol posviacku slovami:“ Som veľmi rád, že sa tu schádzame na tomto mieste, ktoré preniká až do súčasnosti. Je veľa situácií, na ktoré sa nesmie zabúdať. I keby to mnohým vyhovovalo. Poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili, že pamätník uzrel svetlo sveta, za nápad a hlavne tým, ktorí vdýchli pamätníku dušu, svojpomocne ho postavili.“ Príhovor pri pamätníku predniesol aj RNDr. Ondrej Pöss, predseda KNS na Slovensku.