Mgr. Emília Konkoľová: Jubilankta moja rodná

 

Jubilantka moja rodná

Dedinka pod končiarmi Tatier

Učupená v údolí skromnej riečky

Odetá v krásnom zelenom šate

Sníva si svoj dávny sen o šťastí

Po precitnutí sú jej oči zarosené slzou.

Jubilantka, neplač!

I keď cez slzy sa rovnako dá vnímať,

vidieť i ďakovať.

 

Dedinka – rozkolísaná históriou.

Mnohé jej diania je len ťažko vysvetliť.

Mnohí z nej utekali, aby zostali.

Mnohí zostali a zotrvali v nej.

Mnohí stále roztratení po svete.

A tí tiež častujú ťa láskou.

A láska pretrváva v generáciách.

A je tu čas dozrievania klasov a ľudí.

A čas dnes nadobúda reálnejšie kontúry.

Dozrel už aj ten môj

Moje detstvo tu prežité,

akoby vôbec nevybledlo.

Stále tu vidím upracované ruky

mužov a žien.

 

Pot na čelách koscov, ktorý sa mieša s vôňou sena

V ušiach mi rezonujú ranné zvony.

Veď oni otvárali deň.

Jednoduchý kostolík, to ty si zjednocoval

srdcia umlčaných ľudí.

Ranné vyháňanie dobytka z dvorov,

gagot husí i hlúčiky žien v uličkách.

Všetci sme načúvali vždy ten istý rytmický

zvuk bubna, doplňovaný slovom bubeníka.

Ten nezaháľal na ktoromkoľvek stanovišti

v dedine.

Nezabudnuteľné sú nedeľné popoludnia

So spevom na perách mladých.

Staré mamy na lavičkách pred domami

Hrdo načúvali vycibrené hlasy svojich

vnukov a vnučiek.

Čarovné rozprávkové večery, nekonečné

diskusie.

 

Vzácne tam bolo každé slovo,

nikto z poslucháčov sa neunavil.

Deti na poli, pri mláťačkách, v stodolách.

Nezabudnuteľné zimné radovánky,

zabíjačky, sánkovačky, mládežnícke večery

v domoch kamarátov.

Tancovačky pri cigánskej muzike v Magzii

Nikdy nie bez garde svojich blízkych

 

Vzácny čas prehrmel ponad krajinu

A tá dnes už zmenila svoju tvár.

A naša jubilantka je dnes rovnako krásna,

aj bez akýchkoľvek „šminiek“

Zmenili sa domy, polia, ľudia.

Rodáci, to čo nám chýba je zamatové slovo,

Úsmev na tvári a úprimný stisk

rúk.

 

Sú to vzácne lieky na naše vzťahy.

Úžasné ľudské skvosty.

Naučme sme sa tešiť s radujúcimi

A plakať s plačúcimi

Ako vtedy na Kalvárii

Jednota a láska nech nám chýba

viac ako soľ.

 

Úsmev a radosť nech zdobí naše tváre.

Len tak bude naša dedinka šťastná.

Šťastná ako matka, ktorá berie do náručia

svoje vďačné a oddané deti.

Vďaka Ti naša  jubilantka!

 Buď tu ešte dlho!                            

 

Autorka: Mgr. Emília Konkoľová