Náš pútnícky zájazd do Lisabonu a Fatimy

 S Ck Slavtour Žilina, sme v dňoch 30.4.- 6.5. 2015  absolvovali pútnícky zájazd do Lisabonu a Fatimy. Pri organizovaní našich pútnických zájazdov sa snažíme rozšíriť a spoznať rôzne biblické miesta. Zabezpečením kvalitných sprievodcov dostávame kvalitný výklad histórie, evanjelia a geografie miest, ktoré sú nám kresťanom blízke a týmto spôsobom si prehlbujeme  aj svoju vieru. V mene pútnikov ďakujem Antónii Mačugovej z Ck Slavtour Žilina, ktorá nás sprevádzala po týchto pútnických miestach  a vdp. Jozefovi Palenčárovi za sväté omše, príhovory a spoločné modlitby.

Ck Slavtour Žilina je kresťanská cestovná kancelária v Žiline, ktorá od roku 1996 organizuje prevažne pútnické a poznávacie zájazdy do rôznych miest na celom svete. http://www.ckslavtour.sk/

Vo štvrtok 30.4. 2015 vo večerných hodinách sme odleteli  z  letiska Swechat vo Viedni do Lisabonu. Do Lisabonu sme prileteli po takmer 4-hodinovom lete o 23:30. O tom, že Portugalsko je jedna z najkresťanskejších krajín Európy, svedčia nielen množstvá kostolov a náboženských sviatkov, ale aj zaujímavé udalosti, ktoré sa začiatkom 20. storočia odohrali v blízkosti dnes rušného mestečka Fátimy. Pre Lisabon je charakteristická rozmanitosť kultúr, uvoľnená atmosféra, historická architektúra. Je to jedno z najpríjemnejších európskych miest. Srdce mesta je široké, jeho bulváre sú obklopené secesnými budovami, mozaikami, chodníkmi a kaviarňami. Pri pohľade od rieky je impresionistickým obrazom v okrových a pastelových farbách, niekedy prerušovaný vežami nespočetných kostolov.

Prvú noc sme boli ubytovaní v AMAZÓNIA LISBOA HOTEL na Avenue da Liberdade v Lisabone.

Ráno piatok 1. mája 2015 sme začali prehliadku mesta, pozreli sme si Torre de Belém,  The Discoveries monument  v štvrti Belém,, navštívili sme kláštor sv. Hieronýma, ktorý je postavený v manuelskom slohu. Prechádzali sme cez most 25 de Abril Bridge ku soche Cristo Rei - socha Ježiša, v diaľke sme videli most Vasco de Gama. Navštívili sme kostol sv. Antona, v ktorom sme mali svätú omšu a  Katedrála Sé sv. Vincenta.  Prešli sme ulicami mesta až ku stavbe Elevador Santa Jucta. Zahliadli sme aj námestie Praça do Comércio známe ako Terreiro do Paço tzv. Palácové námestie, ktoré je jedno z najväčších a najkrásnejšich námestí  v centru Lisabonu.

1. máj je politický sviatok, ktorý  patrí v Portugalsku medzi významné sviatky.  Na uliciach mesta sme sa stretli s demonštráciami, ale  boli sme súčasťou aj rôznych festivalov. Typická hudba fado, ktorá je  tradičným portugalským hudobným štýlom sa rozliehala v uliciach mesta.  Ak pieseň prezentovala žena, podľa vzoru prvej veľkej dámy fada Marie Severy mala cez ramená prehodenú čiernu šatku. Texty fada z Lisabonu sa väčšmi než na študentský život zameriavajú na opis krás hlavného mesta. A to, čo spája obe línie dnešného fada, je kapela. Okrem speváčok či spevákov ju tvoria hudobníci. Jeden hrá na akustickú gitaru a druhý na 12-strunovú portugalskú gitaru v tvare mandolíny. Ona je tajomstvom jemných melódií fada. Ťažko povedať, kde presne má fado svoje korene. Jedna verzia hovorí o brazílskych študentoch, ktorí ho priniesli do Portugalska a oplakávali v ňom odlúčenie od blízkych, iná zasa o o portugalských námorníkoch, čo do piesní fada vkladali svoj žiaľ nad odchodom. Presne taká: plačlivá, nostalgická a clivá je väčšina piesní fada.

Alfama je najstaršia štvrť mesta s krivolakými uličkami a domami stojacimi tesne vedľa seba. Počas panovania Arabov bola najdôležitejšou časťou mesta. Unikátnu atmosféru si zachovala dodnes. Táto štvrť bola sídlom ešte maurských obyvateľov. V roku 1755 mesto postihlo veľké zemetrasenie a okrem Alfamy bolo takmer celé zničené. Z prostriedkov portugalských kolónií bolo rokmi vybudované nové mesto s množstvom kostolov, katedrál a nádherných námestí. Z plných pľúc sme nasávali atmosféru, ktorá nedá opísať. Ulicami mesta premávajú čierno-zelené lisabonské taxíky.  Minimálny poplatok sa pohybuje okolo 1,90 euro, priemerná jazda po meste stojí okolo 6 €.

LISABON - Torre de Belém,  The Discoveries monument, Kláštor sv. Hieronýma

Torre de Belém  je jeden z pokladov štvrte Belém a pamiatka je chránená UNESCO. Netradičná stavba je postavená ako pobrežný maják na ochranu mestského prístavu. Stavitelia Diogo a Francisco Arruda postavili pre kráľa Manuela I. prekrásnu budovu plnú rastlinných a morských motívov. Torre de Belém je veža, ktorá bola postavená v ústí rieky Teja. Veža je vyzdobená vzormi vytesanými do kameňa, balkónmi, strážnymi vežičkami. Je to strážna veža a maják, ktorý bol postavený na ostrovčeku Tejo a v súčastnosti je symbolom Lisabonu. Veža pochádza zo 16. storočia a je postavená v neskoršom štýle gotickom, v tzv. manuelskom štýle. Je postavená zo širokých 3,5 m širokých stien, slúžila k obrane i ako väzenie. The Discoveries monument je pamätník k 500. výročiu úmrtia kráľa Juraja Moreplavca a je venovaný zámorským objavom. V blízkej zátoke kotvia lode. Zaujímavý je chodník vedúci k monumentu, kde sú znázornené mapy plavieb moreplavcov. Na pamätníku je vyobrazená iba jedna žena Filipa Lancaster, matka kráľa.

Kláštor sv. Hieronýma vznikol vďaka obchodným cestám.  V objekte kláštora  je vojenské múzeum, ktoré má vo svojich zbierkach zbrane, uniformy, dobové predmety a maľby súvisiace predovšetkým s prvou svetovou vojnou. Gotická katedrála sv. Hieronyma bola postavená v 16. storočí v manuelskom štýle, v nej sa nachádza aj hrob najznámejšieho portugalského moreplavca Vasca de Gamu. Chrám nás očaril obrovským priestorom a veľkolepou kamennou výzdobou pripomínajúcou naše gotické katedrály, ale pri pohľade zblízka sme mohli vidieťorientálne prvky ornamentov.

V roku 1983 bola Belémská veža spolu s kláštorom sv. Hieronýma pridaná na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Lisabon je mesto hrdé na svoje more, ktorého vietor tu neustále vanie, a taktiež je hrdé na svojich moreplavcov, ktorým sa dodnes ľudia chodia klaňať k ich pamätníkom.

LISABON – prechádzali sme cez most 25 de Abril Bridge ku soche Cristo Rei - socha Ježiša, v diaľke sme videli most Vasco de Gama.

Po známom moste 25 de Abril Bridge, ktorý je jedným zo symbolov mesta, sme smerovali ku soche Cristo Rei - socha Ježiša podobná tej v Riu de Janeiro. Stojí v stometrovej výške na protiľahlom brehu rieky Tejo. Výhľad na mesto je ohromujúci. Vychutnali sme si pohľad na Lisabon z výšky. K úpätí dominanty Lisabonu, sochy Krista Kráľa vysokej 110 metrov, nás vyviezol špeciálny výťah (do 82 metrov).

Most  je dominantou a novodobou technickou pamiatkou. Až do roku 1974 sa most menoval Salazarov, podľe portugalského diktátora. Celková dĺžka mostu je 2,277.64 metrov. Most je dvojpodlažný. V hornej časti je 6 jazdných pruhov, pod ňou je železnica, ktorá má dve železničné trate. Z mosta sme zahliadli aj most Vasco de Gama, ktorý meria 17 km a je najdlhším mostom v Európe. Most bol po prvýkrát otvorený 29. marca 1998 pri príležitosti medzinárodných výstav Expo´98. Je takzvaným zaveseným mostom, aby odolával prípadným zemetraseniam alebo menším otrasom oceánskeho dna.  Rozpätie medzi jeho pylónmi je 420 m, čo ho posúva na 45. pozíciu v zozname najväčších zavesených mostov na svete.

Katedrála Sé bola postavená v roku 1150. Má dve veže, v ktorých sú umiestnené zvony. Okolo katedrály premávajú staré  historické električky, ktoré dodávajú emóciu prechádzkam v tejto časti Lisabonu.

Pod katedrálou sa nachádza Kostol sv. Antona, v ktorom  sme mali svoju omšu, ktorú celebroval vdp. Jozef Palenčár. Mnohí z nás sa utiekame k tomuto svätému vždy, keď niečo stratíme. On nám často pomôže nájsť tieto stratené veci.

Od sprievodkyni Tonky Mačugovej z Ck Slavtour Žilina sme sa dozvedeli, že Svätý Anton sa narodil  roku 1195 v Lisabone ako Fernandez Martin de Bulhorn. Trinásteho júna, počas obeda, Anton dostal infarkt. Jeho chudobní spolubratia františkáni z blízkeho kláštora ho chceli previezť do Padovy. S námahou ho priviezli do Arcelly. Bola to malá usadlosť, ktorú obývali sestry sv. Kláry. Tu prijal sviatosť pomazania chorých. Urobil to s dojímavým zápalom zbožného svätca. Potom ešte spieval pieseň, akoby na privítanie s Matkou Božou v nebi: O Gloriosa Domina. Oči svätca sa rozžiarili nadzemskou radosťou a zvolal: „Vidím môjho Pána!“ Potom sa začal modliť kajúce žalmy. Počas tejto modlitby jeho dušu, ktorá tak často prosila o odpustenie hriechov, si Pán zobral k sebe. Tak zomrel Anton, v piatok 13. júna 1231, iba 36-ročný, v chudobnom domčeku, ktorý ešte aj dnes možno navštíviť.

Choď k Antonovi!

Pri Antonovom hrobe sa udialo toľko zázrakov, že už necelý rok po jeho smrti, 30. mája 1232, vyhlásil pápež Gregor IX., ktorý svätca osobne poznal, Antona Paduánskeho za svätého. Bol to najkratší proces svätorečenia v dejinách. Bonaventúra raz povedal: „Keď hľadáš zázraky, choď k Antonovi!“ Úcta ku svätcovi sa rýchlo rozšírila po celej Cirkvi. Pápež Pius XII. vyhlásil v roku 1946 sv. Antona za učiteľa Cirkvi. Ku hrobu svätého Antona prúdi dnes neutíchajúci dav pútnikov.

Na stene kaplnky je na freske  znázornený výjav, ako sv. Anton káže rybám. Podľa najstaršieho prameňa „Aktus beati Francisci et sociorum eius (1327-40)“, svätý Anton prišiel v roku 1223 kázať do  Rimini. Heretici a katari mu v kázaní zabránili. Anton išiel k rieke a rozprával rybám. Tie prichádzali k nemu v hojnom počte a vystrkovali hlavy z vody. Keď to videli ľudia, obracali sa na vieru.

Modlime sa k svätému Antonovi, nasledujme ho v láske k Bohu a k blížnemu. Sv. Anton nám bude o to viac pomáhať, o čo viac si otvoríme srdce pre blížneho, ktorý stojí v núdzi pred nami, čím ochotnejšie podľa jeho príkladu darujeme blížnemu milodar pre telo a dušu.

Počas prehliadky mesta sme zahliadli aj park kráľa Eduarda VI., ktorý je najväčším parkom v Lisabone.

Elevador Santa Jucta je ďalší vysokozdvižný prostriedok. Elevador de Santa Justa stúpa síce "len" do tridsiatich metrov, ale pod nim sú pulzujúce ulice.Tento výťah sa podobá parížskej Eiffelovej veži. Jeho autorom je totiž Francúz Raul Mesnier, žiak autora Eiffelovej veže Gustava Eiffela. Zastavili sme sa pri ňom počas našej prechádzky  po uličkách Lisabonu. Videli sme aj námestie Praça do Comércio známe ako Terreiro do Paço Palácové námestie, ktoré je jedno z najväčších a najkrásnejšich námestí  v centru Lisabonu.

Zážitky z Lisabonu umocnil prejazd autobusom v areáli výstavy EXPO 1998. Budovy v tomto komplexe sú unikátne stavby  významných architektov sveta.

Večer piatok 1.mája 2015 sme dorazili do Fatimy. (Lisabon-Fatima 128 km) a ubytovali sme sa v hoteli CASA PRAZERES.  Večer sme sa zúčastnili sviečkového sprievodu a modlitby sv. ruženca . Ruženec sa  v mene slovenských pútnikov modlila Marta Krafčíková.

Bazilika Panny Márie z Fátimy bola dokončená v roku 1997 a nachádza sa na jednej strane námestia. V súčasnosti sa rekonštruuje a nie je prípustná pre pútnikov.Námestie je dvojnásobne väčšie ako rímske Námestie sv. Petra. Z druhej strany ho zdobí moderný kostol Svätej trojice a zboku Kaplnka zjavení. Pravdepodobne stojí na Cova da Iria, mieste, kde sa odohralo jedno z hlavných zjavení Panny Márie a denne sa tam konajú bohoslužby v rôznych svetových jazykoch. My sme v nej mali trikrát svätú omšu.

 V sobotu 2.mája 2015  o 7:00 sme mali sv. omšu v kaplnke Zjavenia.

Po raňajkách sme si urobili fakultatívny výlet do troch miest Batalha, ktoré je vzdialené od Fatimy 16 km,  kde sme navštívili The Monastery of the Dominicans of Batalha, pokračovali sme do mestečka Alcobaca, ktoré je od Fatimy vzdialené 40 km a navštívili sme The Monastery of Santa Maria d'Alcobaça, north of Lisbon a nakoniec sme pokračovali do  Nazaré,  ktoré je 60 km od Fatimy, kde sme si pozreli Church of Nossa Senhora a pokochali sme sa pohľadom na Atlantický oceán. Tieto pamiatky sú pridané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

O 21.30 bola pobožnosť ruženca a sviečkový sprievod. 4 účastníci púte Eduard Pleštinský, Andrej Faltičko, Andrej Špes a Roman Soos niesli sochu Panny Márie Fatimskej v sviečkovom sprievode.

V nedeľu 3.mája 2015  o 10:00 sme sa zúčastnili nedeľnej  rannej ružencovej pobožnosti a zapojili do modlitby ruženca. 5X Zdravas Mária počas 4. Desiatka modlitby  Ruženca sa modlili v mene pútnikov zo Slovenska manželia Monika a Andrej Jachmanovci.

O 11.00 hodine  sme sa zúčastnili medzinárodnej svätej omši. Príchod sochy Panny Márie Fatimskej, ktorá nás sprevádzala celou svätou omšou na námestí a hlavne jej odchod bol fascinujúci. Biele šatky, ktorými sme ju odprevádzali viali po celom námestí. Nezabudnuteľné  zážitky zo stretnutia zostávajú v nás po celý náš život.

Počas nedeľnej  večernej ružencovej pobožnosti sme sa zapojili do modlitby ruženca. 5X Zdravas Mária počas 4. desiatku modlitby slávnostného ruženca sa modlili v mene  pútnikov zo Slovenska manželia Zita a Eduard Pleštinskí.

V pondelok 4.mája 2015 o 7:00 sme mali svätú omšu v kostole Svätej trojice. V kaplnke sa nachádzala jedna zo 7 kopií autora sochy Panny Márie Fatimskej, ktorá sa nachádza v kaplnke Zjavenia.

Poobede, keď prestalo pršať, sme  venovali návšteve Kostola Svätej trojice vo Fatime. Pred kostolom je kríž, ktorý je  zväčšeninou daru, ktorý priniesli do Fatimy britskí pútnici. Pred kostolom je aj socha kľačiaceho svätého Jána Pavla II.

Až do roku 1917 bola Fátima nenápadná dedinka uprostred pohoria Serra de Aire v strednej časti Portugalska, ale 13. mája 1917 sa všetko zmenilo. Vtedy sa totiž trom malým pastierikom Lucii, Františkovi a Hyacinte prvýkrát zjavila Panna Mária, ktorá im počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov vyzradila tri zvláštne tajomstvá. Hovorili o ukončení 1. svetovej vojny, o zmene komunistického režimu v Rusku a tiež o atentáte na pápeža Jána Pavla II. Podľa zápiskov Lucie, ktorá sa ako karmelitánska mníška dožila vysokého veku, sa v deň záverečného zjavenia, 13. októbra, dostavilo na miesto niekoľko tisíc veriacich a uvideli „rotujúce slnko“, ktorého lúče dokázali vyliečiť prítomných chorých.

A tak sa Fátima postupne stala tým, čím je dnes. Najnavštevovanejším pútnickým miestom krajiny a jedným z najvýznamnejších v Európe. Denne tam mieria tisícky veriacich, mnohí absolvujú cestu pešo, oblečení v reflexných vestách kráčajú po krajniciach ciest, iní prejdú záverečnú etapu, cez hlavné námestie pred bazilikou, kolenačky. Cieľom ich putovania je chrám, v ktorom stojí soška Panny Márie z Fátimy. V korunke má uloženú guľku, čo zranila Jána Pavla II. počas atentátu v roku 1981. Neďaleko od bielo-modrej sošky vidno tri sarkofágy a v nich ukryté telesné ostatky takmer svätých pastierikov. Chýba im len málo, aby ich pápež za nich vyhlásil.

V utorok 5.mája 2015 o 7:00 v kaplnke Zjavenia.

Po raňajkách sme po zastaveniach krížovej cesty a miestach zjavení putovali do Aljustrel, ktoré je dnes súčasťou Fatimy, ale začiatkom 20. storočia išlo o samostatnú osadu. Tu žili tri deti - súrodenci František a Hyacinta, ako aj ich sesternica Lucia. Navštívili sme domy oboch rodín.  Zaujímavejší, aj vďaka väčšej rozlohe, je dom Luciinej rodiny, patrí k nemu niekoľko hospodárskych budov, záhrada a v nej prekvapenie: korkový dub. V Portugalsku je síce týchto, pre nás exotických stromov, neúrekom, ale v oblasti Fátimy ich je pomenej. Krajina je najväčším svetovým producentom korku. Korková kôra sa zberá každých deväť rokov po tom, ako strom dovŕši 25 rokov. Vyrábajú sa z neho nielen zátky na fľaše plné portského, ale tiež opasky, pohľadnice, papuče alebo peňaženky. Korkový dáždnik  nás ochráni pred ohňom rovnako dobre ako pred dažďom.

Počas večernej ružencovej pobožnosti sa druhý desiatok ruženca modlila Bernadeta Jachmanová a Pavol Toček, Andrej Jachman, Ľuboš z Považskej Bystrice a Janko zo Spišskej Belej nosili sochu Panny Márie.

http://www.zivotopisysvatych.sk/panna-maria-fatimska/

V stredu 6. mája 2015 sme mali o 6:30 svätú omšu v Kaplnke Zjavenia.

Po raňajkách o 9:30 sme odcestovali na  letisko do Lisabonu.  Aj napriek ohlásenému štrajku pilotov spoločnosti TAP Portugal náš let nebol zrušený  a tak sme letom č. 1274  spoločnosti TAP Portugal 14:45   odleteli do Swechatu a 19:05 sme prileteli do Viedne. Autobusom sme po vyzdvihnutí batožiny pokračovali na ceste do Chmeľnice.  

 Vďaka Bohu za nádhernú púť a za šťasný návrat domov.

 

 


Publikované: 9.5.2015 | Zobrazené: 723
  • www.visitspis.sk/1-uvod
  • maslubovniansko.sk
  • www.karpatenblatt.sk
  • www.kdv.sk
  • www.kovanezelezo.sk
Nastavenia cookies