Naša púť vo Svätej Zemi 19.-21.10.2019

V dňoch 13.10.- 21.10. 2019 sa pútnici z našej chmeľnickej farnosti zúčastnili púte vo Svätej zemi. Púť nám na základe požiadaviek nášho pána farára Tomáša Gondkovského organizovala CK AWERTRAVEL, s.r.o. Návšteva biblických miest a odborný, vysoko profesionálny výklad i prístup nášho sprievodcu pátra Mariána Ondrejku nás obohatili v duchovnom živote a prehĺbili sme sa  vo viere. Jeho osobné skúsenosti, organizačné schopnosti  a znalosti z tejto krajiny boli značnou pridanou hodnotou našej púte. Jeho meditácie pri ceste autobusom a kázne zanechali v nás silnú stopu. Prajeme cestovnej kancelárii CK AWERTRAVEL, s.r.o. veľa kvalitných sprievodcov, kvalitných zájazdov a spokojných pútnikov. Obrovské ďakujem za duchovnú podporu a sväté omše patrí nášmu farárovi otcovi Tomášovi Gondkovskému a nášmu rodákovi, kaplánovi otcovi Petrovi Duffalovi.

  

6.DEŇ 18.10.2019 Piatok

Svätá omša pri rieke Jordán, obnovenie krstných sľubov Odchod do Eliatu– kúpanie v Červenom mori a ďalej do Egypta cez hraničný priechod TABA , hora Sinaj , ubytovanie v kláštore sv. Kataríny, nočný výstup na Mojžišovu horu.

Našim cieľom bola biblická BETÁNIA ZAJORDÁNSKA, kde krstil Ján Krstiteľ. Dostávame sa na miesto krstu Pána v rieke JORDÁN a miesto, kde sa predstavila najsvätejšia trojica...“Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho.“ Je to tiež miesto, kde Jozue previedol Židov do zasľúbenej zeme Kanaán. Svätá omša na tomto mieste bola veľmi silným zážitkom.
Rieka Jordán je najväčšia izraelská rieka, ktorá meria 251 kilometrov. Pramení na Golanských výšinách, počas svojho toku preteká Genezaretským jazerom, kde ožíva a nakoniec sa vlieva do Mŕtveho mora, kde jej život končí. Pripomína to náš duchovný aj ľudský život. Pri rieke sme si obnovili krstné sľuby a symbolicky sme sa dotýkali vôd Jordánu. Musíme dávať pozor, druhú stranu hraničnej rieky strážia jordánski vojaci, prekročenie hranice prechádzajúcej stredom rieky by znamenalo okamžitú streľbu.

7.DEŇ 19.10. 2019 Sobota

Prehliadka Kláštora sv. Kataríny v Egypte, svätá omša v kláštore sv. Kataríny a presun do Izraela, návšteva Kibucu, Ubytovanie v Betleheme- Hotel STAR

8.DEŇ 20.10.2019 Nedeľa

Jeruzalem –Kaplnka z ktorej vystúpil Ježiš do Neba ( moslimská)Pohľad na Sväté mesto ako za čias pána Ježiša, Olivová hora – panoráma ( najkrajší pohľad na staré mesto) svätá omša, tu plakal Kristus nad Jeruzalemom , kostolík DominusFlevit , kaplnka vo forme slzy bola postavená architektom Barluzzim (1995 ) Getsemanská záhrada a Bazilika Agónie( miesto, kde sa Pán Ježiš potil, Kostol hrobu Panny Márie , z ktorého bola na nebovzatá,Pohrebisko

Kúpanie v Mŕtvom mori, prechodJúdskou púšťou, najstaršie obývané mestosveta JERICHO – Hora pokušenia- ďatle,Kresťanský obchod v Jeruzaleme- kúpenie Bethehemov a iných darčekov Ubytovanie v Betleheme- Hotel STAR
Nedeľu sme začínali  v JERUZALEME a v programe je návšteva kostolov.
Prvým je DOMINUS FLEVIT - Pán zaplakal. Je to kaplnka postavená v r.1956 na základoch byzantského kostola a je znovu dielom Antonia Barluzziho s príznačnou architektúrou do tvaru slzy s výhľadom na Jeruzalem (okná sú za obetným stolom), ktorá hovorí ako sa Pán Ježiš na mesto pozeral a zaplakal a predpovedal jeho skazu. My sme tu mali svätú omšu. V blízkosti kostola je aj Nekropola- miesto, kde sú kosti s truhlicami prvých kresťanov, ktorí sa stretávali s Pánom Ježišom a Pannou Máriou. Pokračujeme do BAZILIKY AGÓNIE (alebo Bazilika národov). Nachádza sa v Getsemanskej záhrade, kde vidíme prastaré olivy, svedkov Kristových čias, síce boli vyťaté, ale na ich koreňoch vyrástli nové stromy. Bazilika stojí na mieste, kde sa Kristus krvou potil. Najväčšou bolesťou Pána Ježiša bolo, že videl za koľko ľudí trpel zbytočne. Upútal nás tmavý interiér, vyjadrujúci Ježišovu smrteľnú úzkosť. Na dlažbe pred hlavným oltárom je skala, na ktorej sa podľa kresťanskej tradície Ježiš potil krvou. Vstúpime aj do JASKYNE ZATKNUTIA, ktorá sa nachádza len asi 100 metrov od Baziliky Agónie a je zasvätená udalosti zatknutia Ježiša Krista. Peši sme prešli do SVÄTYNE HROBU PANNY MÁRIE, odkiaľ bola Panna Mária vzatá do neba, keď ju na mieste hrobu apoštoli nenašli. Legenda hovorí, že tam našli kvety, preto sa svätia zeliny na Nanebovzatie Panny Márie (najstarší sviatok, zaviedli ho apoštoli). Kostol má tvar krypty vysekanej do skaly, v ktorej sa nachádza hrob bohato zdobený ikonami a početnými striebornými lampami a obrazmi. Podľa tradície sa vo vnútri nachádzajú aj hroby Joachima a Anny, rodičov Panny Márie a jej ženícha sv. Jozefa. Nanebovzatie je výsledkom nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Ráno, po raňajkách, sme všetci v stanovenú hodinu nastúpili do autobusu, ktorým sme sa doviezli na Olivovú horu. Stala sa výborným miestom, z ktorého sa nám naskytol mimoriadny výhľad na okolitú oblasť, odkiaľ sme mohli lepšie pochopiť topografiu Jeruzalema. Upriamili sme pozornosť na zostupnú cestu, po ktorej, opakovane, každý rok na Kvetnú nedeľu, schádza dlhá procesia za veľkého jasotu smerom do Jeruzalema. Sprievodca spomenul, že čelo procesie prichádza do Starého mesta ešte skôr, ako sa duchovní na jej konci vôbec pohnú.

Presunuli sme ku kostolu Pater Noster.

Sprievodca nás viedol cez terasy a mnohé schody do jaskyne, nachádzajúcej sa pod plošinou - bývalého kostola z čias sv. Heleny. V evanjeliách sa opisuje; Keď Pán Ježiš prišiel do Jeruzalema, obyčajne sa ubytoval v Betánii u Lazára. Nebolo to však vždy.

História potvrdzuje, že v Ježišových časoch tu jaskyňa bola, teda nie je vylúčené, že ju Ježiš využíval.Evanjelisti spomínajú aj Olivovú horu, ale nepíšu, kde presne býval. Podľa tradície ide o túto jaskyňu, nad ktorou dala svätá Helena postaviť spomínaný kostol. Tu sa Ježiš vrúcne modlil k nebeskému Otcovi. Z toho dôvodu dostala meno Otčenáš.

Jaskyňa Pater Noster

Keď Ježiš pôsobil v Jeruzaleme, tak sa občas, spolu so svojimi učeníkmi, ubytovával v jaskyni. Jaskyňa nie je veľká, i keď sa v nej nachádza viac oddelení. Ježiš tu učil učeníkov modliť sa Otčenáš a tiež ako v nej všetci spoločne jedli a v noci spali na skalách. Na tomto spomínanom mieste sa nachádza kostol Pater Noster, ktorý spravujú sestry karmelitánky. Vstupné nádvorie aj vnútorné steny chrámu sú zdobené keramickými tabuľami s textom modlitby Otčenáš vo viac ako osemdesiatich jazykoch, vrátane slovenského.

Dominus Flevit (lat.: Pán Ježiš zaplakal)

Prechádzali sme okolo židovskej krypty. Bola otvorená, takže cez mreže sme mohli vidieť malé, zdobené truhličky zvané kostnice. Židia mali zvláštny rituál pochovávania mŕtvych. Najprv telo natierali drahými masťami, balzamovali ho, zavinuli do plachiet a dali do hrobky. Po čase, keď sa telo rozpadlo, kosti uložili do kostnice a kostnicu znovu do hrobky.

Kostnice

Opúšťali sme areál a odbočili sme doľava na juh. Náhle nás čosi zasiahlo ako blesk z jasného neba. Bol to pohľad na krásnu panorámu Jeruzalema. Lukáš brilantne zachytil radosť tejto vzrušujúcej chvíle, keď pútnici uvidia Jeruzalem. „A keď sa blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha“ (Lk19,13).

 Božie mesto bolo v tejto chvíli svedkom príchodu Božieho Syna, svojho pravého Vládcu.

Svätú omšu sme mali v okolí miesta, kde Ježiš zaplakal. Na pamiatku je tu postavená kaplnka v tvare slzy. Vysvetlenie Ježišových sĺz v tomto kritickom momente má hlbší zmysel ležiaci pod povrchom, a teraz „skrytý pred ľudským zrakom“. „Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním“ (Lk19,41- 44). Ježiš videl to, čo nikto z jeho kritikov a priaznivcov vidieť nemohol. Bol to, ako povedal, skutočne „čas Božieho príchodu k vám“ (alebo doslova „Božieho navštívenia“). Bola to osudová „hodina Jeruzalema“.

Stáli sme pri záhradnom múriku, ktorým neprenikol hluk mesta. Pokúšala som sa vidieť Jeruzalem z Ježišovej perspektívy – jeho očami, ktoré plačú. Už aj preto, že sprievodca poznamenal, že význam slova Jeruzalem je „mestom pokoja“. Vzhľadom na problémy, ktoré toto mesto počas storočí zakúšalo (bolo 36 ráz dobyté a 17 ráz zrovnané so zemou) je ťažké nespomenúť si na Ježišove slová: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj“ (Lk 19,42).
So záujmom sme pozerali na Božie mesto, kde dominantou mesta nebol izraelský chrám, ale Skalný dom so zlatou kupolou-mešita vybudovaná na Chrámovej hore. Je naozaj nádherná. Zlatý dom v celej svojej sláve žiari pod izraelským slnkom. Chrámová hora je predmetom sporu medzi moslimami a izraelitmi. Moslimovia veria, že odtiaľ Mohamed vystúpil do neba. Pre židov je miesto významné tým, že tu bol zničený prvý i druhý chrám. Kresťania si ho ctia ako miesto obetovania Izáka.

 Jeruzalem

Tento výhľad bol vhodným miestom na Ježišove zamyslenie sa nad osudom mesta a na to, aby svojich učeníkov primäl vzhliadnuť na širšie Božie zámery so svetom. Bolo to spochybnenie výnimočnosti chrámu. Ježiš poukázal na iný stred – na neho samého ako na „Syna človeka“. Keď ponúka odpustenie rôznym ľuďom v Galilei, ohrozuje tým autoritu chrámu, ktorý dovtedy jediný poskytoval odpustenie hriechov. To výsadné patrí teraz jemu, nie chrámu.

Prichádza do Jeruzalema, preto je chrám zbytočný. Je väčší ako „Šalamún“, staviteľ chrámu, a skutočne je väčší ako chrám. Naznačuje to, že Ježiš videl sám seba ako „jediného odporcu chrámu“. Chrám spĺňal rôzne úlohy“ bol srdcom národa, miestom odpustenia hriechov, miestom Božej prítomnosti. Ježiš spĺňa všetky úlohy pre svoj ľud sám. Je skutočným stredom a cestou k Bohu.
Tu je symbolický kontrast medzi chrámom a Olivovým vrchom, ktorý signalizoval duchovný presun. Modlili sme sa, aby sa vo Svätom meste našlo mierové riešenie sporov a aby sa stalo svetlom žiariacim všetkým národom.Nábožní židia v Ježišovej dobe sa tiež modlili, prinášali obety, slávili sviatky, počúvali výklady Písiem, spievali žalmy, a predsa Ježiš nad nimi plakal. Prečo? Zavreli si oči pred zázrakmi a uši pred výzvami, nepočuli veľké upozornenia, ktoré mohli zachrániť múry a tisíce ľudí pred násilnou smrťou a otroctvom.

 Kaplnka Nanebovstúpenia Pána

Olivová hora je vynikajúce miesto na vytvorenie nového alternatívneho ohniska v srdci Božích zámerov. Ježiš naznačoval, že dni jeruzalemského postavenia ako strediska Božích zámerov, sa rýchlo blížia ku koncu. Odteraz samotný Ježiš bude v strede ich pozornosti a uctievania. Chrám stál na „Pánovom vrchu“ (Iz 2,2). Tu bol teraz skutočný zmysel toho, že Olivovej hore nezvyčajným spôsobom dával prednosť, lebo je vybratá za „Pánov vrch“.

 Olivová hora

 

Olivová hora je miesto, odkiaľ vystúpil Pán do neba. Križiaci tu postavili kostol, ktorý má osemstenný tvar, a po ich odchode Saladín premenil kostol na mešitu. Toto dôležité miesto, ktoré teraz patrí moslimom, sme videli iba z diaľky. V ňom môžu kresťania slúžiť bohoslužby, iba raz v roku – na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Interiér je chudobný, značne úzky a umožňuje krátku návštevu pri skale s Ježišovou šľapajou.
Naše pohľady utkveli na veľkom židovskom cintoríne nachádzajúcom sa v Jozafatskom údolí. V spleti kamenných hrobov vynikali dve hrobky. Hrobka starozákonného proroka Zachariáša s pyramídovým hrotom a Absolónova hrobka. Tu má, podľa židovskej tradície, prísť Mesiáš od východu, obnoviť chrám, - a s ním i Jeruzalem, aby súdil svet. V ten deň všetci vstanú z mŕtvych. Tí, čo sú pochovaní na týchto miestach, budú vzkriesení medzi prvými a budú sprevádzať Mesiáša do chrámu.
O poslednom súde v Jozafatskom údolí píše prorok Joel (Joel 4, 1-17).

Pokračujeme do BAZILIKY AGÓNIE (alebo Bazilika národov).

Nachádza sa v Getsemanskej záhrade, kde vidíme prastaré olivy, svedkov Kristových čias, síce boli vyťaté, ale na ich koreňoch vyrástli nové stromy. Bazilika stojí na mieste, kde sa Kristus krvou potil. Najväčšou bolesťou Pána Ježiša bolo, že videl za koľko ľudí trpel zbytočne. Upútal nás tmavý interiér, vyjadrujúci Ježišovu smrteľnú úzkosť. Na dlažbe pred hlavným oltárom je skala, na ktorej sa podľa kresťanskej tradície Ježiš potil krvou. Vstúpime aj do JASKYNE ZATKNUTIA, ktorá sa nachádza len asi 100 metrov od Baziliky Agónie a je zasvätená udalosti zatknutia Ježiša Krista. Peši prejdeme do SVÄTYNE HROBU PANNY MÁRIE, odkiaľ bola Panna Mária vzatá do neba, keď ju na mieste hrobu apoštoli nenašli. Legenda hovorí, že tam našli kvety, preto sa svätia zeliny na Nanebovzatie Panny Márie (najstarší sviatok, zaviedli ho apoštoli). Kostol má tvar krypty vysekanej do skaly, v ktorej sa nachádza hrob bohato zdobený ikonami a početnými striebornými lampami a obrazmi. Podľa tradície sa vo vnútri nachádzajú aj hroby Joachima a Anny, rodičov Panny Márie a jej ženícha sv. Jozefa. Nanebovzatie je výsledkom nepoškvrneného počatia Panny Márie

 Kostol hrobu Panny Márie

Pokračovali sme zostupe dolu svahom. Pristavili sme sa pri zaujímavých stromoch zvaných akácie. Na konároch cez drobné listy prenikali dlhé tŕne. Z takéhoto stromu rímski vojaci natrhali vetvy a uplietli Ježišovi tŕňovú korunu. Vošli sme do jaskyne nazývanej Getsemani, kde sa Ježiš často schádzal so svojimi učeníkmi. Slovo „getsemane“ znamená „olivový list“.

 Judáš toto miesto dobre poznal, lebo Ježiš sa tu často schádzal so svojimi učeníkmi. Sem doviedol vojakov a tu zradil bozkom Ježiša. Takže Ježiš si vybral pre svoju poslednú modlitbu dôverne známe miesto.
Tu sme mohli prežívať príbeh, často vypočutý pri pašiach, ako Ježiš s malou, melancholickou skupinkou kráča po poslednej večeri, okolo jedenástej hodiny, vo svite veľkonočného mesiaca, spievajúc žalmy alebo chválospevy, v občas stiesnenom tichu, v Hornom meste dolu do Kidronského údolia. Potom kráčajú cestou vedúcou údolím a vystupujú hore do Getsemanskej záhrady. Mohlo im to trvať asi polhodinku; každý šiel sám so svojimi myšlienkami, prechádzajúc okolo niekoľkých hrobov vtesaných v skalnej stene, ktoré v splne veľkonočného mesiaca vyzerali priam strašidelne. Bola to noc, keď sa vo vzduchu vznášala smrť.
Zastali sme sa aj na mieste, kde bola po smrti pochovaná Panna Mária, na úpätí Olivovej hory, odkiaľ bola aj s telom vzatá do neba.
 Z jaskyne zatknutia, kde bola Ježišova posledná pokojná chvíľa pred uväznením a popravou.. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a nesmrteľnosti. Olivová ratolesť nám bude pripomínať miesto, kde sa Ježiš podujal vypiť kalich odsúdenia, aby ho nikto z nás už nemusel piť. Pokračovali sme zostupe dolu svahom celkom obohnaným vysokými hradbami smerom do Kidronského údolia (Cedron). Zastali sme na mieste, kde bola po smrti pochovaná Panna Mária, na úpätí Olivovej hory, odkiaľ bola aj s telom vzatá do neba.
Vstúpili sme do arménsko-ortodoxného kostola v tvare krypty. Ide o prirodzenú jaskyňu, do ktorej sme zostupovali po päťdesiatich štyroch schodoch, vytesaných do skaly. V strede krypty sme prešli cez prázdny hrob, oddelený od ostatných častí skaly, a dostali sme sa do priestoru bohato vyzdobeného ikonami, mnohými striebornými lampami a obrazmi. Tu sme si uctili obraz Bohorodičky. Podľa tradície sa vnútri nachádzajú aj hroby rodičov Panny Márie – svätej Anny a svätého Joachima, ako aj jej ženícha – svätého Jozefa.
Keď sme vyšli z krypty vybrali sme sa malou cestičkou hore kopcom na veľmi pôsobivé miesto, kde sme našli olivovníky. Olivovníky síce nepochádzajú z prvého storočia, ale tieto olivy  predstavujú ,ako  vyzeral olivový háj v prvom storočí.
 Getsemanska záhrada

 

Podľa tradície je veľká prírodná skala miestom Ježišovej agónie. Tá sa stala stredom „elegantného kostola,“ ktorý kresťania postavili po roku 380. Stavbu financovalo šestnásť národov. Zámerne tmavý interiér Kostola všetkých národov nás pobádal zamyslieť sa nad Ježišovou úzkosťou pred smrťou. Kto sa vžije do toho, čo asi Ježiš cítil, keď sa tu modlil pred smrťou, určite jeho oči neostanú suché.
Na tomto mieste som v duchu videla jeho skľúčenú, osamotenú postavu bokom od spiacich učeníkov, plačúcu v bolestnej modlitbe k svojmu Otcovi.Tá istá trojica učeníkov, ktorá Ježiša videla pri premenení, teraz, ak práve nespala tvrdým spánkom, ho videla práve tu v hlbokom súžení.
 
 

Kúpanie v Mŕtvom mori,

 

Po neustálom putovaní príde vhod aj chvíľa oddychu. Vhodným miestom je iba 10 km vzdialené MŔTVE MORE. Rozloha mora je 1 050 km² a je vôbec najnižšie položenou vodnou plochou na zemi a leží 392 metrov pod hladinou mora. Obyčajná morská voda obsahuje 3,5% soli, no Mŕtve more jej obsahuje 30-40 %. Mŕtve more tvorí obrovskú nádrž, v ktorej prúdi voda. Je zásobované najmä riekou Jordán, ktorá mu dodáva asi 80% vody ale aj niekoľkými sladkovodnými prameňmi. Teplota vody aj ovzdušia je však tak vysoká, že takmer všetka voda, ktorá doň vteká z Jordánu, sa vyparí, čím sa more ďalej presáľa. Vody s vysokým obsahom solí a minerálov sa vlievajú do Mŕtveho mora z horských minerálnych prameňov. Voda je zvyčajne veľmi pokojná a až taká nasýtená soľou, že sa v nej nedá plávať ani ponoriť. Mohli sme si užívať aj blahodarné účinky bahna na kožné choroby, artritídu a reumu (obrovské množstvo jódu a brómu, síry a horčíka i draslíka) a more na kraji- škoda, že sme nevyskúšali možnosť voľného vznášania sa na mori. Po trojhodinovom oddychu sa vraciame odbočkou cez JUDSKÚ PÚŠŤ.
 

Prechodom Júdskou púšťou sme cestovali do najstaršieho  obývaného mesta sveta JERICHO – Hora pokušenia - ďatle,

 

Wadi Quelt (viedla tam stará cesta medzi Jerichom a Jeruzalemom, ktorou Pán Ježiš vystupoval do Jeruzalema) a vysoko na skale vidíme Kláštor sv. Juraja Kozibu, jeden z piatich grécko-ortodoxných kláštorov, ktoré na ceste ostali z pôvodných 50 kláštorov. Mnísi zachovávajú pôvodnú tradíciu- starať sa o pocestných. Judská púšť má rozlohu iba 1500 km2 a radí sa tak k malým púšťam a je pretkaná niekoľkými riekami, ktoré vo vyprahnutej kamenistej pôde vyčarovali rozmanité kaňony. Púšť ľudské dejiny a veľké udalosti. Západne leží Jeruzalem, kúsok južne Betlehem, približne rovnakým smerom Herodion, vysoká pevnosť vybudovaná Herodesom. Smerom na východ na brehu Mŕtveho mora Kumrán a na severovýchode Jericho. Návšteva púšte bola pre nás veľkým zážitkom. Piesok, duny a nekonečné ticho, iba vyprahnutá pustatina a skalná erózia.
Pokračujeme do JERICHA, ktoré je najstarším mestom na svete (potom nasleduje Biblos v Libanone a Trója v Turecku). Nachádza sa - 250 m pod hladinou mora. Osídľovanie mesta začalo okolo r.8000 pred Kristom. Za čias Pán Ježiša bolo Jericho kráľovským mestom do príchodu moslimov bolo kresťanské. Dnes je v Jerichu iba okolo 150 kresťanov. Zaujímavé je tiež pestovaním banánov, leží v subtropickom pásme a je bohaté na ovocie a zeleninu rôzneho druhu. Videli sme kabínky lanovky (zapísané v Guinessovej kniherekordov-jediné v nadmorskej výške pod hladinou mora), ktorá vyvezie vysoko asi do polovice skaly, ktorá je HOROU POKÚŠANIA PÁNA. Nachádza sa tu kláštor s pravoslávnym kostolom na mieste, kde sa Pán Ježiš 40 dní postil a skala, kde ho pokúšal satan. Taktiež je tu malá jaskynka, kde sa Pán Ježiš zdržiaval počas svojho pôstu. Znovu autobus a pokračujeme ďalej cez Jericho prechádzame aj okolo planého figovníka, kde sa schoval Zachej.
Kresťanský obchod v Jeruzaleme- kúpenie Bethehemov a iných darčekov
Ubytovanie v Betleheme- Hotel STAR

 9.DEŇ 21.10.2019 Pondelok

Vianočná Svätá omša v nad jaskyňou mlieka, prechod ulicami BelehemaODCHOD na letisko Tel Aviv Yafo ( Ben GURION Inti) 14:15 do Istanbulu 16:40 (Čas letu 2:25) a z Istanbulu 18:15 do Budapešti 19:15( Čas letu 02:00)

Svätá Zem je geopoliticky rozdelená na samotný židovský Izrael a arabskú autonómiu Palestínu, ktorá je oddelená od Izraela dlhým 700 km múrom s mnohopočetnými checkpointmi s dohliadajúcimi vojakmi. Židia a Arabi sa nenávidia ako v Starom zákone , vysvetľujú to, že sa držia zákona. Kresťanov je v krajine veľmi málo- 1,5- 3 %, v Betleheme 30 %. Ideme autobusom z Tel Avivu (0 m.n.m) cez Jeruzalem do hotela v palestínskom Betleheme (860 m.n.m).
ABU GHOSH – Bazilika vzkrieseného Pána, jedinečná je tým, že tu bola 20 rokov uložená Archa zmluvy- prenosný svätostánok zhotovený Izraelitmi s 2 tabuľami desatora, Áronovou palicou a mannou. Miesto je podľa legendy spájané aj s Emauzskými učeníkmi. V článku budeme používať slovo legenda, prípadne tradícia pri miestach, kde nie je autenticita potvrdená svätým písmom a vykopávkami. Väčšina miest v Svätej Zemi je však autentických. Baziliku postavili križiaci a je v nej výborná akustika.

 

 
 
Publikované: 23.10.2019 | Aktualizácia: 27.10.2019 | Zobrazené: 966
  • www.visitspis.sk/1-uvod
  • maslubovniansko.sk
  • www.karpatenblatt.sk
  • www.kdv.sk
  • www.kovanezelezo.sk
Nastavenia cookies