Posledná rozlúčka so Štefanom Kozákom (†87)

Zádušnú bohoslužbu 19. februára celebroval dekan zo Starej Ľubovne vdp. Mgr. Pavol Lacko spolu s našim farárom vdp. Mgr. Jozefom Palenčárom , vsdp. Vincentom Dorníkom , ktorý pôsobil v našej farnosti 1978-1986 a rodákom vdp. Mgr. Petrom Duffalom, ktorý pôsobí vo farnosti Trstená. So zosnulým sa rozlúčili starostka obce Ing. arch. Zita Pleštinská, v mene Dobrovoľného hasičského zboru, poslanec OZ Rudolf Haničak  a v mene  Karpatsko-nemeckého  spolku  Mgr. Mária Recktenwald.

 

 

 

 Príhovor za obec Chmeľnica 

Vážený pán dekan, vážení kňazi, vážená  smútočná rodina,  vážené smútočné zhromaždenie,

pripadla mi dnes veľmi ťažká úloha navždy sa rozlúčiť so Štefanom Kozákom, uzavrieť kapitolu jeho pozemskej púte, jeho života. Bolestne sa nás dotkla i smutná  správa o odchode nášho drahého zosnulého  spomedzi nás. V živote stretneme mnoho ľudí, no len malá hŕstka z nich nám zostane navždy v srdci.

Štefan Kozák sa narodil 1. februára 1929 v Chmeľnici, ako jeden z 5 detí. V roku 1935 nastúpil do tunajšej ľudovej školy s nemeckým vyučovacím jazykom a  v roku 1944 študoval aj na Nemeckej meštianskej škole v Kežmarku.  Keďže mu učarila história, mal túžbu stať sa učiteľom, no vtedajšie pomery mu to nedovolili. Prišla vojna a v roku 1946 boli odsunutí jeho rodičia do Nemecka. Ako 17. ročný sa sám prebíjal životom. Od roku 1964 pracoval v Skrutkárni. Bol ženatý a mal 4 deti. Prežil ťažké chvíle, keď mu zomrel syn Viliam, tragicky zahynul syn Jozef. Zomrela manželka Emília a následne v mladom veku aj dcéra Monika. Aj napriek svojej chorobe až do posledných chvíľ  života, sa o svojho otca starala s láskou jeho dcéra Hilda.

Štefan Kozák svoj život zasvätil v službe pre farnosť a pre obec. V roku 1978 sa stal obecným kronikárom. Bol poslancom obecného zastupiteľstva, zakladateľ Karpatsko-nemeckého spolku v obci  a jeho dlhoročným predsedom,  člen FS MARMON, okrskový veliteľ a veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru v Chmeľnici. Bol pri založení tradície Dní nemeckej kultúry v obci. Bol našim dlhoročným kostolníkom. Túto službu, ako svoju každodennú obetu Bohu vykonával zodpovedne, vždy s plným nasadením, v každej minúte, vždy pripravený k službe pre nás, veriacich.  

Hoci ho v živote postretlo mnoho trápení a krížov, vždy ich hrdinsky niesol . Posledné roky ho trápila ťažká choroba, rovnako sa jej nechcel  poddať. Úporne sa jej bránil, chlapsky sa s ňou pasoval, rovnako ako so všetkými ťažkosťami vo svojom živote. Srdce robí človeka človekom. Mal ho vždy dokorán otvorené pre všetkých. Rád sa stretával s kamarátmi, pomáhal ľuďom, rozdával smiech i radosť. 

Drahý  Štefan,

ďakujeme ti za všetku námahu, ktorú si vo svojom plodnom živote vynaložil pri uskutočňovaní našich spoločných cieľov. Statočná a svedomitá práca, ktorou si prispieval k rozvoju obce a zachovávaniu tradícií našich predkov bude nám vždy príkladom a povzbudením.

Za to všetko, čo si vykonal, za všetku Tvoju prácu, ktorá po Tebe ostáva v obci, Ti patrí uznanie a naše úprimné poďakovanie.

Skláňame sa pred Tebou a pred Tvojim životným dielom a sľubujeme, že na  Tvoju prácu nikdy nezabudneme. Tvoja pamiatka v nás bude žiť, pokiaľ my budeme žiť.

Odpočívaj v pokoji!

 

 Príhovor za DHZ:

Modlitba hasičov:                                                                                                                     

Nech kdekoľvek požiar planie, ja splním svoju povinnosť.                                              

Životy spasiť Pane, daj že mi sily dosť.                                                                            

V náručí vyniesť dieťa, kým ešte nevyprší čas,                                                                                             

ale aj starca, matku, ktorá má sivý vlas.                                                                                       

Na stráži stojím stále, pretože povolaný som.                                                                         

Pred ohňom chrániť svojich, blížneho i jeho dom.                                                                   

Ak z tvojej vôle má sa stať, že sám pri tom život stratím,                                                   

požehnaj Pane, mojej rodine a láskavou rukou vráť im,                                                               

čo pri plnení poslania som iným dal.  Amen.

 

Vážení smútiaci prítomní, milá Hilda a priatelia!

V živote sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu, no predsa nás ich príchod prekvapí. Tak ako strata blízkeho človeka. Srdce nášho zosnulého Štefana prestalo biť naveky.    

So smútkom spomíname na všetko, čo sme s ním spoločne prežili. Kniha života nášho zosnulého Štefana sa začala dňom 1.2.1929.  Do nášho Dobrovoľného hasičského zboru vstúpil v roku 1947. V rokoch 1960 až 1988 vykonával v našom zbore funkciu veliteľa DHZ. Svojho času zastával aj funkciu okrskového veliteľa.     Za príkladnú a svedomitú prácu  získal čestné vyznamenania:„Za rozvoj okresu“ a „Zásluhy o výcvik“.  V roku 1991 získal hodnosť „vrchný technik“.   

Bol to človek, ktorý pracoval  telom aj dušou;     a medzi svojich kolegov vnášal stále nový elán a chuť do ďalšej činnosti. Smutný je tento deň rozlúčky aj pre nás, členov Dobrovoľného hasičského zboru, keď nám prichodí rozlúčiť sa s človekom, ktorý  bol celých 69 rokov súčasťou nášho kolektívu.  Dovoľte mi, vysloviť v mene DHZ v Chmeľnici hlbokú sústrasť a úprimné spolucítenie s najbližšími;  a zvlášť obetavej dcére Hilde vyjadriť úctu a vďaku za starostlivosť a láskyplnú opateru o svojho otca.

V mene smútiacej Hildy chcem poďakovať nášmu duchovnému otcovi za duchovnú starostlivosť a prvopiatkove návštevy. Všetkým tu prítomným kňazom  aj  pánu dekanovi   vyslovujem úprimné „Pán Boh zaplať“  za dôstojnú rozlúčku s našim bratom Štefanom.                                                                                                         

Nech mu je naša chmeľnická zem ľahká! Odpočívaj v pokoji!

 

 Príhovor za Karpatsko-nemecký spolok