Potomkovia Márie Tomajkovej rod. Putankovej, sestry dôstojného pána Štefana Putanku navštívili v piatok 15. júla 2016 našu obec, ku ktorej majú vrúcny vzťah. Na sv. omši ich privítal vdp. Tomáš Gondkovský, správca farnosti. Vyzdvihol veľké zásluhy vdp. Štefana Putanku, ktorý pôsobil v Chmeľnici v rokoch 1929 - 1951.
Po svätej omši sa uskutočnilo prijatie na obecnom úrade starostkou obce Zitou Pleštinskou. Marta Krafčíková, autorka knihy: “Utekali, aby zostali,“ im predstavila svoju knihu, v ktorej má svoje významné miesto pôsobenie dôstojného pána Štefana Putanku v chmeľnickej farnosti. Príbuzní z rodín Čeradovej, Balážovej, Horváthovej a Tomajkovej si prezreli výstavu k 700. výročiu prvej písomnej zmienky o obci, v ktorej sa nachádzajú aj fotografie z pôsobenia vdp. Štefana Putanku v Chmeľnici.
Štefan Putanko sa narodil 10. septembra 1902 v Spišskej Novej Vsi. Zomrel 31. júla 1957. Mal 4 súrodencov Alberta ( 1893- 1963) , Máriu vyd. Tomajkovú (1895-1970), Margitu vyd. Šoltésovú 1898-1978 , Katarínu vyd. Dórová (1900-1984) a Helena vyd. Kurucová (1904- 1959.)
Spišský biskup Ján Vojtaššák ustanovil vdp. Štefana Putanku za farára do Chmeľnice- Hobgartu . Po tom, čo Chmeľnica bola rok bez farára, prišiel 3. júla 1929 mladý, vysoko erudovaný pán farár. Možno si vtedy všetci farníci neuvedomovali, no s odstupom času práve naša generácia je vďačná za lásku spojenú s obetou a službou tohto kňaza, ktorý nám zachránil našu identitu. Bojoval proti bezpráviu, intrigám, útlaku a mravnej zlobe. Keď bol každý odpor proti násiliu a národnostnej tyranii márny, bol ochotný vziať na seba kríž väzenia a utrpenia.
Štefan Putanko sa nezaoberal výlučne duchovnou činnosťou, ale pomáhal aj pri rozvoji dediny. V roku 1941 zrealizoval prístavbu kostola. Bola rozobratá svätyňa a sakristia a na ich mieste boli vystavené dve bočné lode a nová svätyňa so sakristiou. Posviacka rozšíreného kostola sa konala 15. augusta 1942, na slávnosť Nanebovzatia panny Márie, ktorú vykonal spišský biskup Ján Vojtaššák.
V našom živote sú príležitosti, pri ktorých si zvlášť uvedomíme veľkosť a nezaslúženosť Božích darov, význam stretnutí s ľuďmi, ktorí nosia vo svojej mysli a srdciach našu Chmeľnicu. To nás pobáda prejaviť vďačnosť všemohúcemu Bohu a dobrým ľuďom.
