Šimon Tomáš Hasaj (*17. septembra 1917 v Nemešanoch– † 7. januára 1997 v Poprade). Bol to naozajstný kňaz, muž viery a modlitby, opravdivý otec jemu zverených veriacich. Vo farnosti Chmeľnica pôsobil v rokoch 1955-1977. Toho roku si pripomenieme 100. výročie jeho narodenia.
Narodil sa 17. septembra 1917 v Nemešanoch ( farnosť Spišská Kapitula) gymnázium navštevoval v Levoči, kde aj maturoval roku 1938. Po maturite bol prijatý na teologické štúdiá do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 13. júna 1943 v katedrále sv. Martina spišským biskupom Jánom Vojtaššákom. Hneď po vysviacke sa stal kaplánom v Kubanoch teraz Spišské Bystré, kde pôsobil štyri roky. Roku 1947 sa stal kaplánom v Zákamennom, rodisku biskupa Jána Vojtaššáka, božieho sluhu.
Po dvoch rokoch bol preložený za kaplána do Oravskej Lesnej a opäť po dvoch rokoch za kaplána do Spišskej Novej Vsi. Tu bol veľmi krátko. V tom istom roku sa stal správcom farnosti vo Vyšnom Slavkove.
Od roku 1977 plodne pôsobil vo farnosti Chmeľnica. Tu postavil v blízkosti kostola novú farskú budovu. Keďže dobre ovládal nemecký jazyk, naučil sa rozprávať aj dialektom používaným v Chmeľnici, v ktorom rozprával nielen na ulici s veriacimi, ale aj v kostole pri bohoslužbách.
Roku 1977, po dovŕšení 60-teho roku života, s podlomeným zdravím sa žiadal do dôchodku, ktorý trávil vo svojom rodisku v Nemešanoch až do roku 1987. Bol síce na odpočinku, ale zapájal sa do pastoračnej činnosti v kapitulskej farnosti a na okolí. Nakoľko sa jeho zdravotný stav upravil, roku 1987 na prosbu veriacich z farnosti Vydrník a so súhlasom spišského ordinára Štefana Garaja nastúpil za správcu farnosti a pôsobil tam až do roku 1991. Odtiaľ odišiel opäť na odpočinok do Popradu. Aj vo farnosti Poprad vypomáhal pri spovedaní a slúžení sv. omší.
Koncom novembra 1996 vážne ochorel a po liečbe v nemocnici presťahoval sa do Kňazského domu ( Zelený dom) v Spišskej Kapitule. Na Vianoce 1996 opäť vážne ochorel a bol hospitalizovaný v levočskej nemocnici na internom oddelení, kde 7. januára 1997 zomrel v osemdesiatom roku svojho života a v 54. roku svojho požehnaného kňazstva Po pohrebných obradoch v konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade bol pochovaný vo Veličskom cintoríne (Poprad-Veľká.)
( Z knihy Františka Dlugoša: Štefan Putanko Svedok Viery)
Slovensky
Deutsch
