Už sedem rokov nie sú medzi nami. Spomíname...

Chceme dnes oživiť spomienky, ktoré rok čo rok blednú a stávajú sa prchavejšími. Vsdp.Štefan Vasilik  a Mons. ThDr. Ján Zentko, PhD. ďakujeme Vám  za príklad, za rady do života, pomoc, za všetko. Chceme Vám aspoň tichou modlitbou vyjadriť našu úctu a vďaku.

Vsdp. Štefan Vasilik sa  narodil prvého júna 1914 v Chmeľnici a za kňaza bol vysvätený 29. júna 1938 biskupom Jánom Vojtašákom v Spišskej Kapitule.  

Ako si spomínate na biskupa Jána Vojtašáka ?

Bol to taký ortodoxný biskup, prísny, držal sa cirkevných predpisov a žiadal to isté aj od bohoslovcov. Aby bol každý taký ako má byť. Bol aj veľmi dobrý, nikomu neublížil. Nepovedal len tak hocičo, ale premyslel si všetko a čo povedal to sedelo.

Aký je to pocit byť najstarším kňazom diecézy?

Hviezdy ešte nevidím z blízka, ale viem si predstaviť večnosť. Večnosť, čaká ma večnosť. Neviem či zajtra, pozajtra. Neviem kedy Pán Boh povie dosť. Teda mám pocit, že Pán Boh najlepšie vie, kedy ma má odvolať. Teraz mám 94 rokov, no a neviem ešte koľko si ma tu chce Pán Boh ponechať. Aká bola vaša cesta ku kňazstvu? Už ako chlapec videl som kňaza pri oltári, ktorý urobil na mňa hlboký dojem. A preto som túžil v duchu: Ej keby som ja tiež mohol byť kňazom. No ale vysokú školu sme v Chmeľnici nemali, len obyčajnú. Tam som vychodil päť ročníkov a takto som sa potom zapísal do gymnázia do Kežmarku.

No a keď som skončil kežmarskú školu, tak som požiadal biskupský úrad o prijatie do seminára. No a zaujímavé, že práve vtedy keď boli príjímačky v seminári, tak bol v Levoči odpust Panny Márie. A moja mama každý rok pešo desať hodín tam a desať hodín nazad išla na odpust do Levoče. Z Chmeľnice horami lesami spievajúc si. Mama sa volala tiež Mária. No a ja som samozrejme vedel, že by tam mala byť už aj moja mama. Tak potom, keď som bol prijatý v seminári, tak rýchlo behom do Levoče, lebo som čakal, že bude čakať na moju správu, či som prijatý, či neprijatý. Pešo a sem tam na nejakom voze, lebo autobusov vtedy ešte nebolo. Prišiel som do Levoče, hore na Levočskú horu do kostola. No ale tých ľudí, v tom tisku najväčšom! No a teraz už som bol v kostole a všade tiskali sa. Plno, plno ľudí. No kde je moja mama? Teraz hľadám kde. No tak ona, moja mama, nebude ďaleko od Panny Márie. Tak prišiel som až k obrazu Panny Márie a tam bola moja mama. Kľačala pod obrazom Panny Márie, pod milostivým obrazom Panny Márie. Kľačala a modlila sa. V tej tlačenici ja som sa tak zadíval na ňu, to je moja mama a hore je moja nebeská mama na obraze. A Pán Boh obidve mamy mne dal, aby mi pomáhali žiť ten život. Po nejakej chvíľke som pristúpil ku svojej mamke, som sa jej dotkol pleca a tá sa hneď obzrela a pozerala. „Jéj už si tu! Chvála Pánu Bohu.“ A hneď prvá otázka: „Si prijatý?“ A hneď moja prvá odpoveď: „Mama Pán Boh chce, aby som bol kňazom!“ A vtedy sa moja mama rozplakala v kostole, ale nahlas, ako keby ju dakto zbil. Takú radosť mala. Potom som si ja ku nej prikľakol a obidvaja sme sa modlili pred obrazom Panny Márie Levočskej. A Panna Mária iste dobre vypočula tieto naše modlitby, lebo to boli také z úprimného srdca. Ja že chcem byť kňazom, a ona moja mama : „Ja by som bola najšťastnejšou ženou na svete, keby som mala syna kňaza!“ Potom sme išli domov do Chmeľnice so spevom a s tým pocitom že som prijatý do seminára a budem kňazom. No a takto potom, ešte aj v seminári som cítil všade pomoc Panny Márie. Panna Mária má veľké slovo u Pána Boha. Kdekoľvek som bol kňazom, všade som bol ctiteľom Matky Božej. A to ma dvíhalo, to ma držalo, to ma posilňovalo. Viera v Matku Božiu je veľká. No a ja hoci mám už takmer sto rokov, ale nebojím sa smrti. Lebo čakajú ma dve matky. Matka Božia Panna Mária aj moja matka. Prídu z neba aby ma vítali a viedli hore ku Pánu Ježišovi. To je moja viera a to ma posilňuje. A to ma teší, že mám dve matky v Nebi.

Rozhľadený, vzdelaný a obetavý kňaz, človek s veľkým "Č".

Mons. ThDr. Ján Zentko, PhD. sa narodil 15.12.1958 v Kamienke. Po štúdiách na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol Mons. Františkom Tondrom, spišským biskupom 16.6.1990 ordinovaný v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule - v Spišskom Podhradí. Hneď po vysviacke za kňaza ho spišský biskup menoval za tajomníka biskupského úradu. 1.7.1996 sa stal riaditeľom biskupského úradu. 5.11.1997 získal licenciát z pastorálnej teológie na KUL v Lubline. 11.11.1997 ho Mons. František Tondra vymenoval za generálneho vikára. 27.3.1999 ho Svätý Otec Ján Pavol II. poctil titulom monsignor (Kaplán Jeho Svätosti). Po konsekracii Mons. Štefana Sečku za pomocného spišského biskupa sa od 1.8.2002 stal biskupským vikárom pre majetkové záležitosti. 10.5.2005 na KUL v Lubline získal doktorát z teológie a vedecko-akademickú hodnosť PhD.

Zomrel pred 7. rokmi v 51. roku života a 19. roku kňazstva.