Vdp. Mgr. Jozef Leškovský prišiel z ISLANDU do svojej rodnej Chmeľnici

Vdp. Jozef Leškovský pôsobí  na Islande už dva roky vo farnostiach Stykkishólmur, Grundarfjordur, Olafsík. Počas svojej dovolenky navštívil svoju rodnú Chmeľnicu. Aj prostredníctvom našej webstránky pozdravuje svojich spolužiakov Štefana Rindoša, Rastislava Majerčáka, Ľubomíra Tokarčíka, Eduarda Haničáka, Beátu Dufalovú, Alžbetu Haničákovú Krafčíkovú, Magdalénu Haničákovú a ďalších, s ktorými dral školské lavice jeden rok v chmeľnickej škole. Objíma a posiela požehnanie  celej svojej milovanej Chmeľnici.

Jozef Leškovský sa narodil 1. februára 1974 v Chmeľnici. Otec Karol Leškovský pochádza z Ľubotína, mamka Otília Leškovská rod. Krafčíková z Chmeľnice. Otka bola z desiatich súrodencov, tak Jožko má v Chmeľnici veľkú rodinu. Po tom ako si vybudovali svoj domček, presťahovali sa do Starej Ľubovne.

Počas svojich štúdií na gymnáziu vynikal v matematike, fyzike a chémii. Veľakrát bol veľmi úspešným riešiteľom olympiád. Po ukončení gymnázia študoval jeden rok na fakulte prírodných vied Univerzity    Komenského v Bratislave,   kde študoval  chémiu - fyziku   odbor učiteľstvo. No volanie „ Zhora“  bolo veľmi silné. Z univerzity odišiel a jeden rok učil na ZŠ v Haligovciach. Po učiteľovaní v Haligovciach vstúpil do rehole Premonštrátov. V rokoch 1994-2000 navštevoval bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po vysviacke pôsobil vo viacerých farnostiach v Čechách a na Slovensku, 2 roky v Šali-Veča, 3 roky v Opařanoch  a 5 rokov v Bechyni a okolí v Južných Čechách. Pred dvoma rokmi sa mu naskytla príležitosť nastúpiť na ISLAND.

Na Islande sú veriaci v Evanjelickej cirkvi Luteránskej.  Veľmi malá čiastka sú rímsko - katolíci. Jožko sa stará o komunitu Poliakov. Slúži omše v poľštine. V Stykkishólmure je ich asi 12 , Grundarfjorde 50, Olafsíku asi 100 členná komunita. V Stykkishólmure  žije zaujímavý manželský pár, otec rodiny je z Islandu, matka Holanďanka a majú 3 deti. Oni pravidelne chodia na svätú omšu.

Jožko hovoril o Islande ako o úžasnej krajine. Rád by sa tu usadil. Veľmi mu vyhovuje počasie. V zime nie je zima a v lete nie je leto. V zime, v januári je asi 5 stupňov a v lete je 20 stupňov. Slnko vás spáli, ale ľudia, ktorí navštívia Island,  majú pocit, že je chladno. Ľudia sa venujú rybolovu, cestovnému ruchu a farmárčeniu. Chovajú ovce, ošípané a kone. Využívajú svoje geotermálne pramene na elektrickú energiu. Geotermálny prameň ako  alternatívna energia dokáža vyrobiť elektrickú energiu pre 10 000 obyvateľové mesto. Je zaujímavé, že na kúpaliskách v Icelande musia vodu z prameňa ochladzovať. Krajina je úžasne pokojná, nikto sa neponáhľa, všade vládne pokoj.

 Symbolom Islandu je papagáj.

Island je malý ostrovný štát ležiaci na hranici Atlantického a Severného ľadového oceánu, na okrajové častí severnej Európy. Presnejšie 700km od Škótska, 1000 km do Nórska. Často označovaný ako "krajina ohňa a ľadu". A to preto, že sú tu veľké množstvo činných vulkánov, termálnych prameňov a gejzírov, ľadovcových riek, jazier a národných parkov. Jeho hlavné mesto je Reykjavík, ktorý má presnú polohu 64 ° 08 'severnej šírky a tým sa stáva najsevernejšom položeným mestom sveta. V Európe je najzápadnejším mestom s počtom obyvateľov 295000. Island je republika v čele prezidenta Ólafur Ragnar Grímsson, má rozlohu 103 125 km 2 a počet obyvateľov 320 000. Úradným jazykom je islandský. Najčastejšie náboženstvo je protestantské. Island je jeden zo severných štátov Európy, ktorý má najmenej narušené prírodné prostredie a vysokú životnú úroveň obyvateľov.

Sopky - V poslednom čase počujeme o Eyjafjallajokull o ktorom na slovenskom a českom internete je mnhoho informácií. Jedinú stránku čisto zameranú na eyjafjallajokull a sopku Katla nájdete na adrese: eyjafjallajokull.cestovanie.biz

Najväčšie sopky:

Hvannadalshnúkur, ktorá už bola spomenutá medzi horami, potom Hekla, Askja, Ljótipollur,

Hekla je jeden z najznámejších aktívnych vulkánov na Islande. Je súčasťou 40 kilometrov dlhého vulkanického chrbta, ktorý je najmenej 6 600 rokov starý. Leží na južnom okraji východnej riftové zóny.

Askja je stratovulkán ležiaci v samom strede islandskej Vysočiny. Vďaka ulkanické činnosti sopky sa prepadla do hĺbky 300 m na ploche 11 štvorcových km. Vzniklo jazero Őskjuvatn.

Ljótipollur (Škaredý rybník) je sopka, ktorá je od 15. storočia vyhasnutá. V krátera tejto sopky je 14 m hlboké "červené" jazero Ljótipollur. Kráter má po obvode 18 km.

Katla rozkladá sa severne od Vík í Myrdal, najjužnejšie položené obce na Islande, a na východ od menšieho ľadovca Eyjafjallajökull. Má priemer 10 kilometrov a erupcii vulkánu dochádza bežne vždy za 40 až 80 rokov.

Krafla je vulkanický komplex s 10 km širokou kalderou sa nachádza na severe Islandu. Kaldera vznikla asi pred 100 000 rokmi, čo dokladajú formácie ryolitovýchtuffov z tohto obdobia.

Povrch ostrova vypĺňa plošina, z ktorej sa dvíhajú jednotlivé horské masívy. Nížin na Islande je pomerne málo, asi najrozsiahlejší nížina sa nachádza pod ľadovcom Vatnajökull av okolí mesta Selfoss. Ďalšie nížiny sú na východe v okolí mesta Egilsstadir, na polostrove Reykjanes av Reykjavíku.