Víkend venovaný sviatku Ružencovej Panny Márie

Prvý známy sviatok svätého ruženca bol v Španielsku v roku 1547, ktorý sa slávil v tretiu nedeľu v apríli. Úradne ho zaviedol svätý pápež Pius V. Bulou Salvatoris Domini v roku 1572 na pamiatku víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante 7. októbra 1571.  Na celú Cirkev ho rozšíril na prosby cisára Karola VI. pápež Klement XI. s dátumom na prvú nedeľu v októbri. Svätý Pius X. ho v roku 1913 preniesol z nedele na pôvodný deň, na 7. októbra. Ján XXIII. doterajší názov sviatku  Presvätého ruženca zmenil na sviatok Preblahoslavenej Panny Márie ružencovej – v roku 1960. Takto sa uvádza aj v novom  liturgickom kalendári.

 

„Ruženec alebo žaltár preblahoslavenej Panny Márie je veľmi nábožný spôsob modlitby a prosby k Bohu, zároveň ľahký pre všetkých: je chválou preblahoslavenej Panny, pričom sa stopäťdesiatkrát opakuje anjelské pozdravenie; toľko je žalmov v Dávidovom žaltári. Medzi každý desiatok sa vkladá Pánova modlitba a meditácia, ktorá osvetľuje celý život nášho Pána Ježiša Krista.“ Túto definíciu napísal Pius V. v bule Consueverunt Romani Pontifices v roku 1569. Je to prvý úradný dokument o ruženci. A jeho opis tejto modlitby obsahuje formy, ktoré sú v podstate platné aj dnes. Pôvod ruženca sa však spája s menom sv. Dominika (+ 1221).

 

Cez zjavenia v Lurdoch v roku 1858, modlievala sa Panna Mária spolu s Bernadetou ruženec. Pri poslednom zjavení trom deťom vo Fatime 13. októbra 1917 sa im predstavila ako Panna Mária Ružencová.