Z Chmeľnice sme sa vybrali na púť ku sv. Anne do Kluknavy

Asi okolo 80 farníkov z Chmeľnice pod vedením nášho pána farára Tomáša Gondkovského sa vybralo  na sv. omšu, počas tradičnej púte ku sv. Anne, do Kluknavy. Vo farnosti Kluknava sa koná odpustová slávnosť pri kostolíku zasvätenom sv. Anne. Je to pútnické miesto, s viac ako 350 ročnou tradíciou. Sv. omšu slúžil pán farár vdp. Jozef Palenčár, ktorý po 18. rokoch svojho pôsobenia v našej farnosti v Chmeľnici, spravuje teraz farnosť v Kluknave.

Niektorí z nás cestovali autobusom, iní aj osobnými autami. Cesta, ktorá vedie ku pútnickému kostolíku na mieste zvanom Svätá Anna, je naozaj úzka. Dve autá oproti sebe neprejdú, jedno sa musí vyhnúť druhému tak, že zíde z cesty. 

.

Kluknava sa nachádza v Spišskom regióne. Vznikla po roku 1300 v chotári staršej osady, zvanej Stará Richnava. Prvá písomná zmienka je z roku 1304, kde sa spomína ako Cluchnow, Clychnow. 1773 - Klukno, Kluckenau, Kluknawa, 1786 - Klekenau, Kluknó, Klukenau, Kluknowa, 1808 - Kluknó, Klukenaou, Klukńawa, 1863 - 1913 Kluknó.

Súčasný názov Kluknava sa používa od roku 1920. Etymologický rozbor názvu Kluknava dokazuje miesto vzniku obce, slovo KLUK, pomnožné KLUKY - s významom chumáč, kúdeľ, spleť koreňov stromov, zo staroslovienčiny sa vyvinulo v ruštine klok, v poľštine klaki, v češtine kluk - klčovanie.

 

Na mieste dnešnej Kluknavy boli v rannom stredoveku husté lesy. Klčovaním sa pracne získavala ďalšia orná pôda pre rozšírené osídľovanie. V povodí Kluknavského potoka sa usadzovali uhliarske a roľnícke rodiny. Obyvateľstvo je zväčša domáceho pôvodu, slovanského. Neustále ho pribúdalo a to prirodzenou natalitou i vnútornou kolonizáciou v 15. a 16. storočí. Osada patrila od 13. storočia pod panstvo Richnavského hradu.

Panovník Matej Korvín ju v roku 1460 dal Imrichovi Zápoľskému a Šebastianovi z Rozhanoviec za 12 tis. zlatých. V roku 1461 dobyl Richnavský hrad Ján Jiskra, ale o rok ho získava späť Zápoľský a vlastní ho i s priľahlými obcami do roku 1528. Po Zápoľských sa majiteľom hradu stáva evanjelický rod Thurzovcov. Po ich vymretí sa v roku 1693 vlastníkom Spišského a Richnavského hradu s majetkom a prinaležitými obcami stáva zakladateľ spišskej línie katolíckych Czákyovcov - Štefan III., ktorý zomrel v roku 1699. Majetok si medzi sebou rozdelili početní príbuzní . Imrich III. Czáky získal Kluknavu a ďalšie obce. Bol prvým z kluknavskej vetvy Czákyovcov, ktorá splynula s iliašovskou vetvou v 19. storočí.Sídlo panstva z kluknavského kaštieľa prešlo do Smižian. Hilárovi Czákymu patril na konci 19. storočia celý kluknavsko-iliašovský majetok. Býval v Spišskom Hrhove.